JE Mochovce - historický projekt

V Európskej únii dnes asi ťažko nájdete krajinu, kde sa má jadrový priemysel lepšie ako na Slovensku. Silná politická a vládna podpora, všestranný tlak na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce 3. a 4. blok (EMO 3,4), plánovaný štátny tender na výstavbu novej jadrovky v Jaslovských Bohuniciach V3, nízke poplatky do Národného jadrového fondu (NJF) na zadný palivový cyklus, prakticky žiadna zodpovednosť jadrového priemyslu za likvidáciu rádioaktívnych odpadov a JE, EÚ poskytne Slovensku viac ako 400 mil. Sk na likvidáciu Jaslovských Bohuníc V1, štát plne hradí likvidáciu havarovanej A1 v Jaslovských Bohuniciach... Čo viac si môžu atomčíci priať?!

Exemplárnym príkladom ako sa na Slovensku presadzuje neudržateľná energetika je aj dostavba EMO 3,4.

O výstavbe JE Mochovce rozhodol ešte Ústredný výbor Komunistickej strany Československa v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Rozhodnutie o výstavbe padlo koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia:

Chronológia výstavby
1980 Územné rozhodnutie
1986 Stavebné povolenie
1987 Začiatok výstavby
1992 Útlm stavebno-montážnych činností
1993 Začiatok konzervačných a ochranných prác
2000 Odsúhlasenie strategického plánu konzervácie, údržby a ochrany MO34
2002 Prebratie dodávok do majetku SE, a.s.

Platnosť stavebného povolenia z roku 1986, bolo ešte dvakrát predlžované, v rokoch 1994 a 2004 a to bez akýchkoľvek jasne stanovených požiadaviek na zmenu projektu. V niekoľkých stanoviskách Úradu jadrového dozoru (ÚJD) však úrad konštatoval potrebu zvýšenia úrovne bezpečnosti projektu vzhľadom na celosvetovo stúpajúce nároky na bezpečnostné štandardy.

Diskusiu o dostavbe EMO 3,4 otvoril až na konci roku 2003 vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko, líder strany ANO, ktorého korupčné aféry boli jedným z hlavných dôvodov pádu Dzurindovej vlády. Dostavbu začal presadzovať v procese privatizácie 66% akcií monopolného výrobcu elektriny Slovenských elektrární, a.s. (SE). Tieto akcie nakoniec získala talianska spoločnosť ENEL za 840 miliónov EUR (33 mld. Sk). Taliani sa spočiatku k dostavbe Mochoviec vyjadrovali opatrne a viac odmietavo. ENEL plánoval vypracovať štúdiu realizovateľnosti (tzv. feasibility study). Nakoniec bola zverejnená v apríly minulého roka, resp. zverejnená bola iba sumarizácia sumarizácie, v ktorej nie je uvedený ani jeden ekonomický údaj. Štúdia sama o sebe nemá seriózny zmysel pre dostavbu EMO 3,4. Rozhodnutie o dostavbe elektrárne oznámil totiž riaditeľ ENELu Fulvio Conti a slovenský premiér Róbert Fico vo februári 2007, teda dva mesiace pred zverejnením, na pompéznej tlačovej konferencii.

Je dôležité tiež spomenúť, že ešte v auguste 2006 ENEL medializoval správy, v ktorých uvádzal nevýhodnosť dostavby EMO 3,4. Podľa ENELu by bez štátnych dotácii bola elektráreň po 40 ročnej prevádzke v strate viac ako 2 mld. Sk.

Aké sú hlavné výhrady odporcov dostavby Mochoviec?
Hlavné výhrady sa týkajú bezpečnosti elektrárne, ktorá ani zďaleka nespĺňa úroveň západoeurópskych projektov. V EMO 3,4 sú reaktory sovietskeho dizajnu, technológia ktorá má takmer 40 rokov. Je len ťažko pochopiteľné ako môže túto historickú stavbu súčasná vláda presadzovať ako moderný a kvalitný projet?!

Mochovciam okrem iného chýba kontajment (plnotlaková ochranná obálka), ktorý na podobnom reaktore vo Fínsku (Loviisa) nainštalovaný je. Táto elektráreň je práve vlastníkom Mochoviec často uvádzaná ako príklad kvalitnej výstavby a prevádzky VVER reaktorov. Medzi ďalšie bezpečnostné problémy elektrárne patria nedostatočne odskúšaný vákuovo barbotážny bezpečnostný systém, ktorý má byť náhradou za kontajment, orientácia turbogenerátora vzhľadom k reaktoru alebo absolútne nedostatočná ochrana proti poškodeniu "zvonka" (teroristický útok, pád lietadla...)

Ignorácia platných zákonov
Verejnosť nikdy nemala možnosť sa k dostavbe JE Mochovce 3,4 vyjadriť. O dostavbe sa rozhodlo v čase kedy nebola možná žiadna verejná diskusia a neexistoval ani zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).

V súčastnosti sa takisto neplánuje o dostavbe Mochoviec diskutovať - vládny diktát nemá konca kraja. I napriek tomu, že má Slovensko od roku 1994 v platnosti EIA zákon, zodpovedné orgány odmietajú projekt posúdiť podľa neho. Argumentujú platným stavebným povolením z roku 1986 (22 rokov starým).

V prípade, že by elektráreň neprešla výraznými technickými a bezpečnostnými inováciami, dostavaná by tak bola zastaralá a riskantná jadrová elektráreň. Konštatoval to aj ÚJD v roku 2004, cit.:"...Z toho vyplýva, že aj dokumentácia, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie z roku 1986, nemôže z objektívnych dôvodov odzrkadľovať nové požiadavky na jadrovú bezpečnosť, ktoré boli za posledných 17 rokov značne modifikované, resp. vyvinuté nové."

Na druhej strane, v prípade, že budú na projekte výrazné zmeny (ako avizujú Slovenské elektrárne), je nutné podľa platnej legislatívy dostavbu dodatočne EIA zákonom posúdiť. Potrebu viac ako 70% bezpečnostných zmien uvádza aj ÚJD, cit,: "...z celkového počtu hodnotených bezpečnostných opatrení sa na EMO 3&4 uvažuje prevziať bez zmeny iba cca 30% opatrení realizovaných na EMO 1&2."

Je len ťažko uveriť nezmyslom SE, podľa ktorých bude v Mochovciach reaktor tretej generácie. Žiadnu jadrovku bez kontajmentu nie je možné považovať za elektráreň tretej generácie!

Prečo sa Slovenské elektrárne, Úrad jadrového dozoru ale aj slovenská vláda bráni EIA procesu? Odpoveď už viackrát zaznela v médiách z úst politikov aj predstaviteľov elektrární. Je riziko, že sa dostavba Mochoviec nestihne do konca roku 2011, do kedy platí predĺžené stavebné povolenie. Čo na tom, že sa ignoruje verejná diskusia, čo na tom, že sa ignorujú platné zákony. Hlavne aby sa stihli termíny a čo najskôr boli zaplatené subdodávky firiem dotujúcich politickú moc.

Na záver je dôležité spomenúť, že je dostavba Mochoviec pretláčaná na všetkých úrovniach bez toho, aby bola vypracovaná čo i len jedna nezávislá ekonomická, bezpečnostná a environmentálna štúdia porovnávajúca alternatívy k Mochovciam (PPC, obnoviteľné zdroje, úspory energií).

Mgr. Pavol Široký
Koordinátor programu ENERGIA
o.z. ZA MATKU ZEM
siroky(zavinac)zmz.sk, www.zmz.sk

Jaderná elektrárna Mochovce

foto: archiv ZMZ a Pavol Široký